Věžový bytový dům s vodojemem
6. augusta 2024
Cenový Výměr – praktické zkušenostis cenovými pravidly
11. novembra 2024
Boju s legionárskou chorobou stoja v ceste legislatívne prekážky
Pod šírenie legionárskej choroby, ktorej sa verejnosť vždy právom obáva, sa okrem mnohých iných faktorov môže spolupodpisovať aj to, že teplá voda u spotrebiteľa nemá vždy na kohútiku požadovaných minimálne 50 – 55°C, ako to upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) však nateraz nemajú žiaden právny podklad, nemajú v ruke žiaden legislatívny nástroj na to, aby mohli v bytových domoch kontrolovať teplotu a kvalitu teplej úžitkovej vody (TÚV) a takto chrániť obyvateľstvo pred infekciou spôsobenou baktériou legionela, odznelo na tohtoročnej konferencii o kvalite vody vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) a.s., Košice. Spomínaná konferencia sa konala v marci pri príležitosti Svetového dňa vody.
Nedávne prípady legionárskej choroby v Košiciach rozvírili verejnú mienku a v lokálnych i regionálnych médiách sa dokonca objavili úvahy, že za tým všetkým sú len ťahanice medzi vodármi a teplárňou, resp. že energetici sa údajne vyhovárajú na vodárov a tí zasa na energetikov.
Pravdou ale je, že mnohé slovenské paneláky boli projektované a postavené tak, že šachty s rozvodmi vody sú veľmi úzke a tak potrubia s pitnou vodou, s teplou úžitkovou vodou, s odpadovou vodou a plynom sú spolu v tom malom priestore plus sú tam ešte umiestnené aj dva vodomery a jeden plynomer! Realita je často taká, že potrubia so studenou (pitnou) a teplou úžitkovou vodou sa viackrát križujú, resp. neraz aj niekoľko metrov v kuse sa navzájom dotýkajú, čo ochladzuje teplú úžitkovú vodu a naopak môže ohrievať a tým znižovať kvalitu a zdravotnú bezpečnosť pitnej vody, ktorá na kohútiku u spotrebiteľa má mať 8 až 12°C.
A to všetko môže byť a aj býva vodou na mlyn pre legionársku chorobu, ktorá sa šíri vodou!
Práve pre ochladzovanie teplej úžitkovej vody v potrubí by pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva mali mať právo kontrolovať kvalitu (teplotu) TÚV v bytových domoch.
Ideálna pre baktérie?
Teplá úžitková voda má mať na výtoku u konečného spotrebiteľa najmenej 50 a najviac na 55°C v zmysle už spomínaného zákona a Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 91/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodných systémov (ďalej len Vyhláška).
Pripomeňme, že za kvalitu teplej vody sú zodpovední jej dodávatelia, prízvukuje zákon č. 355/2007 Z. z. v paragrafe 17e.
„Ideálna teplota pre rozmnožovanie legionel je v rozmedzí 25 – 42 °C čiže ochladzovanie teplej úžitkovej vody v potrubí dotýkajúcom sa rozvodu pitnej vody naozaj môže z hľadiska šírenia baktérií rodu Legionella nebezpečne ohrozovať život a zdravie človeka. Najčastejším pôvodcom ochorenia je druh Legionella pneumophila,“ zvýraznila PhDr. Ivana Miková, MPH, vedúca oddelenia hygieny pitnej vody a vody na kúpanie Odboru hygieny životného prostredia a zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Košiciach.
Áno, aj práve pre ochladzovanie teplej úžitkovej vody v potrubí by pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva mali mať právo kontrolovať kvalitu (teplotu) TÚV v bytových domoch. Avšak nemôžu, ako to na spomínanej konferencii o kvalite vody zdôraznila pani doktorka. Žiaden zákon či iný právny predpis im to nateraz nedovoľuje! A tak majú v určitom zmysle slova obmedzenú možnosť chrániť obyvateľstvo pred infekciou spôsobenou baktériou legionela.
Doktorka Miková zároveň zvýraznila, že „vo všeobecnosti je schopnosť baktérií spôsobiť u človeka infekciu menlivá a závisí čiastočne od obranyschopnosti konkrétnej osoby. Náchylnejšie na infekcie sú osoby s oslabenou imunitou, ľudia po transplantácii orgánov, pacienti s chronickými ochoreniami, imunokompromitované osoby, fajčiari či osoby, ktoré nadmerne požívajú alkohol.“
Všetko ale závisí aj od schopnosti baktérií vyvolať ochorenie. Niektoré kmene baktérií (a týka sa to aj legionely) sú jednoducho povedané – virulentnejšie, čo znamená, že majú väčšiu schopnosť rýchlo nakaziť človeka a vyvolať u neho ochorenie než niektoré iné kmene tej istej baktérie.
Áno, aj tento faktor treba brať do úvahy, zvýraznila doktorka Miková a na otázku, ako to do budúcna bude s kontrolou kvality teplej vody v bytových domoch zopakovala, že pracovníci úradov verejného zdravotníctva nateraz naozaj nemajú žiaden legislatívny nástroj na to, aby mohli v bytových domoch kontrolovať teplotu a kvalitu teplej úžitkovej vody (TÚV), ale jedným dychom dodala, že na to by bolo nevyhnutné zmeniť citovaný zákon aj predmetnú Vyhlášku.
Len pre prioritné priestory
Momentálne je totiž taká situácia, že aktuálna Vyhláška stanovuje limity pre baktérie rodu Legionella len pre prioritné priestory, akými z hľadiska rizika prítomnosti legionel sú zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, zubné ambulancie, zariadenia sociálnych služieb poskytujúce sociálnu službu pobytovou formou, ubytovacie zariadenia či umelé kúpaliská.
„Vyhláška sa však nevzťahuje na bytové domy, ktoré sú navyše súkromným, nie podnikateľským sektorom. Podľa našich informácií sa momentálne pripravuje novela citovaného zákona č. 355/2007 Z.z., ale v akom je to štádiu a aké budú prípadne zmeny v legislatíve vrátane zákona a súvisiacej Vyhlášky, zatiaľ nevedno,“ uzavrela tému doktorka Miková.
(fur.)
Ilustračné foto: shutterstock
