Spravodlivejší princíp fakturovania
29. októbra 2025
Generačná výmena: obraz doby a výzva pre vodárenský sektor
30. októbra 2025
Najmä lokálni a regionálni politici radi útočia na vodárenské spoločnosti a poukazujú na ich údajne zlé hospodárenie s vodou. Neférovo pri tom používajú údaje o stratovosti vody, ktoré vodárenské spoločnosti nieže netaja, ale ich oficiálne zverejňujú! „Argumentom“ útočníkov je údajne vysoké percento stratovosti vody, čo vraj jednoznačne svedčí o babráctve a lajdáckosti manažmentu tej-ktorej vodárenskej spoločnosti.
Ale je to naozaj tak? Uveďme jednoduchý príklad. Sme doma a po raňajkách si dáme šálku kávy so smotanou. O dve hodiny dostaneme chuť na ďalšiu kávu a tak siahneme po tej šálke, z ktorej sme kávu pili už predtým. Poriadne ju umyjeme a opláhneme.
Voda, ktorá pri tom vytečie do kuchynského drezu je z hľadiska spotrebiteľa strata. Veď si mohol druhú kávu urobiť do pôvodnej neumytej šálky so skysnutými zvyškami smotany a svet by sa krútil ďalej! Ttento príklad je možno trochu pritiahnutý za vlasy, ale aj tým nezainteresovaným pomôže ľahšie pochopiť, čo sú vo vodárenstve toľko omieľané straty vody.
Na sídlisku praskne potrubie s pitnou vodou. Vodári rozkopú časť asfaltu a betónu na chodníku či parkovisku, aby sa mohli dostať k miestu poruchy. Po jej oprave musia potrubie veľmi dôkladne prepláchnuť väčším možstvom vody, ktorá odtečie preč a vodári ju nikomu nefakturujú. Áno, to je tá strata vody, na ktorú mnohí mudrci tak radi útočia!
Aj tento príklad je ale trošku zjednodušený a tak sme o podrobnejšie vysvetlenie požiadali generálneho riaditeľa a predsedu Predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) a.s. Košice, Ing. Stanislava Prcúcha:
„Keď doma otočíme kohútikom a vytečie z neho čistá voda, málokto si uvedomuje, čo všetko jej predchádzalo. Od momentu, kedy voda opustí prírodný zdroj, prejde cez viacero technológií, filtračných zariadení, nádrží, čerpadiel a kilometrov potrubia. Počas tejto cesty sa časť vody nevyfakturuje koncovému odberateľovi – nedostane sa až do domácností. A to sa nazýva stratovosť vody.“
Táto voda sa ale nestratí náhodne. Nezmizne. Použije sa vo vodárenskom systéme ako súčasť technologických, prevádzkových alebo hygienických procesov.
Využíva sa napríklad pri preplachoch potrubia po poruche, kde sa musí vyčistiť potrubný úsek od zákalu, piesku, hliny alebo mikrobiologického znečistenia. Pri výmene potrubia, zavádzaní nových vetiev siete či spúšťaní nového objektu do prevádzky je potrebné celý úsek poriadne prepláchnuť. Niekedy aj opakovane.
Zákal a jemné častice
V úpravných zariadeniach sa voda využíva pri čistení filtrov – napríklad pieskových alebo granulovaných filtračných vrstiev, ktoré zachytávajú jemné častice, zákal či organické látky. Ich spätný preplach je nevyhnutný na to, aby dokázali ďalej fungovať efektívne. Voda sa tu vedome pustí opačným smerom a odplaví všetko, čo sa na filtri nahromadilo. Takáto voda je síce technologicky čistá, ale nepoužíva sa ako pitná – je to cena za istotu a účinnosť.
Ďalším dôvodom vzniku stratovosti sú stagnujúce úseky potrubí, najmä v rekreačných oblastiach, kde sú chaty pripojené na vodu, ale využívané len párkrát do roka. V potrubí stojí voda aj niekoľko týždňov, a hoci bola na začiatku upravená, kvalita takejto „stojatej“ vody klesá. Vytvára sa biofilm, voda môže zapáchať alebo zakaliť sa. Jediným účinným riešením je preventívny preplach.
Tieto procesy sa dejú nepretržite a cielene – nie sú chybou, ale dôsledkom zodpovedného riadenia kvality. Voda, ktorá sa „stratí“, je v skutočnosti súčasťou systému ochrany tej vody, ktorá sa nakoniec dostane k spotrebiteľovi.
Počas tejto cesty sa časť vody nevyfakturuje koncovému odberateľovi – nedostane sa až do domácností. A to sa nazýva stratovosť vody.
Nulová stratovosť? Hlúposť!
Vo verejnom priestore vrátane médií sa však opakovane objavujú skreslené, často neodborne interpretované informácie o tom, že vodárenské spoločnosti na Slovensku údajne strácajú 30 až 50 percent vody a že ide o dôsledok zlého riadenia vo vodárenstve, dôsledok lajdáctva alebo technických strát. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé. V skutočnosti sa stratovosť vody na Slovensku pohybuje v rozmedzí 16 až 22 percent v závislosti od regiónu, charakteru siete, počtu odberateľov, no v niektorých krajinách je to aj oveľa viac!
„Ak by sa stratovosť blížila k nule, znamenalo by to, že vodárenský systém zanedbáva preventívne zásahy, preplachy a hygienickú údržbu, čo by bolo priamym rizikom pre zdravie obyvateľstva!“ – upozornil inžinier Prcúch.
Stratovosť vody je podľa jeho slov nevyhnutný, vedome riadený a kontrolovaný jav, ktorý má svoj význam a účel. Je to ukazovateľ starostlivosti, nie zlyhania! Voda použitá v preplachoch a technických procesoch sa vo väčšine prípadov vracia späť do prírody – do recipientov, infiltračných zón alebo kanalizácie, a to bez akejkoľvek záťaže na životné prostredie.
„Preto keď najbližšie niekto povie, že vodárne strácajú vodu, vedzte, že túto vodu nestratili, ale použili na to, aby sa k spotrebiteľom mohla dostať čistá, bezpečná a kvalitná voda, ktorá neohrozuje zdravie,“ zdôraznil inžinier Prcúch a vzápätí dodal, že to nie je zlyhanie systému: „To je jeho najdôležitejšia funkcia!“
