Generačná výmena: obraz doby a výzva pre vodárenský sektor

Vodárenský sektor na Slovensku dnes stojí pred jednou z najzásadnejších personálnych výziev za posledné desaťročia. Už niekoľko rokov sa postupne ukazuje, že čoraz väčší podiel odborníkov, ktorí zabezpečujú chod vodárenských spoločností, patrí do vekovej skupiny nad 55 rokov. To znamená, že v horizonte nasledujúcej dekády bude odchádzať do dôchodku významná časť kľúčových zamestnancov – od vrcholového manažmentu až po technologické a prevádzkové špecializácie. Ide o prirodzený demografický trend, ktorý postihuje celé Slovensko, no vo vodárenstve je obzvlášť citeľný. Na jeho pozadí stojí aj fakt, že prísun absolventov technických a environmentálnych odborov je v porovnaní s potrebami podnikov dlhodobo nízky.

Táto situácia nie je dôsledkom konkrétneho pochybenia alebo zanedbania na strane (nielen) vodárenských spoločností. Skôr odráža širší kontext, v ktorom sa nachádza nielen Slovensko, ale prakticky celá Európa. Demografické zmeny, klesajúci záujem mladých o technické smery a tlak moderného trhu práce tvoria komplex faktorov, ktoré sa stretávajú v jednom bode. Vodárenské podniky tak musia fungovať v prostredí, kde sa súčasne odohráva starnutie populácie, mení sa charakter práce a mladí ľudia majú iné očakávania než ich predchodcovia.

Determinujúce faktory

Mladá generácia, ktorá prichádza na trh práce, vyrastala v podmienkach zásadnej neistoty. Vstúpila do dospelosti v období hospodárskych výkyvov, klimatických diskusií a technologických zmien, ktoré sa šíria nebývalou rýchlosťou. To všetko sa premieta do ich pracovných preferencií. Zatiaľ čo pre staršie generácie bolo prirodzené zostať vo firme celé desaťročia a spoliehať sa na stabilitu, mladí očakávajú skôr dynamiku a rýchlejšie kariérne cykly. Pre nich je práca viac než zdroj obživy. Hľadajú v nej hodnotu, spoločenský presah a možnosť neustáleho učenia. Je preto prirodzené, že sa inak rozhodujú pri výbere odboru na vysokej škole a neskôr pri prijatí pracovnej ponuky. Rozdiely medzi generáciami sa pochopiteľne nedajú aplikovať na každého jedného pracovníka, no všeobecné odborné analýzy a psychologické rozbory ich prístupu, návykov a preferencií sú predsa len badateľné.

Podľa výskumov EUROSTUDENT a OECD má generácia Z niekoľko špecifických preferencií. Pre manažment to znamená, že klasický model náboru a stabilného zamestnania pre generáciu vo veku 20+ už nie je univerzálny a vodárenské podniky túto realitu nemôžu obísť. Neznamená to však, že by boli bezmocné. Skôr sa ukazuje, že riešenia ležia vo vytváraní premostenia medzi očakávaniami mladých a potrebami sektora. V praxi to znamená nielen nábor, ale aj dlhodobé budovanie partnerstiev so školami, systematickú prácu s absolventmi a prezentovanie vodárenskej profesie ako atraktívnej a hodnotovo zmysluplnej voľby. Už dnes existujú príklady, keď sa spolupráca medzi podnikmi a univerzitami ukázala ako obojstranne prospešná. Študenti prichádzajú do podnikov v rámci stáží či diplomových prác, získavajú praktické skúsenosti a po skončení štúdia ostávajú v sektore. Pre podniky je to prínos nielen v podobe novej pracovnej sily, ale aj vo forme čerstvého pohľadu, inovácií a energie, ktorú mladí prinášajú.

Profesie s výrazným spoločenským presahom

„Hoci sa to na prvý pohľad možno nezdá, oblasti vo vodárenskom sektore, v rámci ktorých absolventi nachádzajú uplatnenie, sú rozmanité. V technologickej sfére ide o riadenie procesov úpravy pitnej vody či čistenia odpadových vôd, kde je potrebné nielen technické know-how, ale aj schopnosť zavádzať moderné inovatívne prístupy. V oblasti vodného hospodárstva a stavieb sa absolventi podieľajú na projektovaní a údržbe sietí, ktoré musia reagovať na meniace sa klimatické podmienky a potreby urbanizácie. V environmentálnom inžinierstve zase prichádzajú s riešeniami v oblasti recyklácie vody či energetického využitia vedľajších produktov prevádzky. Nemenej dôležitá je aj práca v laboratóriách a monitorovacích centrách, kde sa sleduje kvalita vody a dodržiavanie prísnych európskych štandardov. A napokon, čoraz významnejšiu úlohu zohrávajú aj dátové a digitálne technológie – od GIS mapovania cez modelovanie sietí až po kybernetickú bezpečnosť prevádzkových systémov. Nezanedbateľnou je aj umelá inteligencia, ktorá nám napríklad plne riadi chod čistiarne odpadových vôd v Sveržove. Jej využívanie vo vodárenstve bude určite napredovať,“ hovorí Ing. Stanislav Hreha, PhD., prezident Asociácie vodárenských spoločností na Slovensku.
Tieto slová potvrdzujú aj odborníci reprezentujúci akademickú obec. „Vodárenský sektor patrí medzi základné piliere verejnej infraštruktúry – zabezpečuje zdravotnú bezpečnosť, ochranu životného prostredia aj udržateľnosť územia. Dnes však čelíme generačnej výmene, ktorú nemožno ignorovať. Skúsení odborníci odchádzajú a nové generácie zatiaľ prichádzajú pomaly. Potrebujeme technológov, vodohospodárov, projektantov a prevádzkových odborníkov, ktorí majú chuť riešiť reálne problémy, pracovať s najnovšími nástrojmi a zároveň chápu spoločenský význam svojej práce. Moderné vodárenstvo spája prírodné vedy, inžinierstvo aj digitálne technológie – od senzoriky a modelovania až po ekologické inovácie. Pre mladých ľudí je to príležitosť budovať stabilnú a zmysluplnú kariéru s reálnym vplyvom na krajinu, v ktorej žijú. Sektor vodárenstva hľadá najlepších – zodpovedných, tvorivých a angažovaných ľudí, ktorí chcú robiť prácu, na ktorú môžu byť hrdí,“ uviedol prof. Ing. Štefan Stanko, PhD., prorektor pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

Z uvedeného vyplýva, že generačná výmena nemá byť vnímaná len ako riziko, ale aj ako príležitosť. Vstup novej generácie do sektora môže priniesť zrýchlenie digitalizácie, väčší dôraz na environmentálne otázky a nové prístupy k riadeniu procesov. Pre manažment vodárenských spoločností je preto dôležité pozerať sa na tento proces ako na nepretržitú súčasť rozvoja, nie ako na jednorazový problém, ktorý treba „uhasiť“.
Samozrejme, otázka zostáva, ako sa s touto situáciou vyrovnať prakticky. Tradičné modely pracovných dráh, založené na dlhoročnej stabilite, už nestačia. Rovnako nestačí ani predstava, že mladí sa automaticky prispôsobia podmienkam, ktoré fungovali pred desaťročiami. Skôr ide o hľadanie rovnováhy. Vodárenské spoločnosti musia na jednej strane udržať vysokú odbornú úroveň a kontinuitu, na druhej strane musia vytvárať prostredie, v ktorom sa mladí budú cítiť motivovaní a perspektívne ukotvení.

Strategické piliere riešenia

„Pri pohľade do budúcnosti sa čoraz viac ukazuje význam partnerstiev. Spolupráca so školami, či už vo forme spoločných výskumných projektov, zadávania diplomových prác, umožňuje podnikom nielen prilákať študentov, ale aj formovať ich odborný profil podľa reálnych potrieb praxe. Duálne vzdelávanie, stáže počas semestrov alebo projektová spolupráca sú formy, ktoré pomáhajú preklenúť priepasť medzi teóriou a praxou. Zároveň však platí, že na atraktivite sektora pridáva aj technologický rozmer. Digital twin modely, senzorika, automatizované riadenie procesov – to všetko sú témy, ktoré mladú generáciu priťahujú a ktoré im umožňujú vidieť, že práca vo vodárenstve je moderná a inovatívna,“ doplnil prezident Asociácie vodárenských spoločností na Slovensku.

Ak k tomu pridáme aj interný rozvoj, mentoring medzi generáciami a jasne komunikované kariérne dráhy, vytvára sa prostredie, ktoré mladí vnímajú ako perspektívne. Dôležité je, že tieto prístupy nie sú len „HR projektom“, ale priamo súvisia s bezpečnosťou a stabilitou sektora. Vodárenské podniky, ktoré sa systematicky venujú nástupníctvu a kontinuite odborných znalostí, sú lepšie pripravené čeliť výzvam budúcnosti – či už ide o klimatické extrémy, nové regulačné požiadavky alebo rastúce očakávania zákazníkov.
Pri všetkej analýze však netreba zabúdať, že vodárenský sektor nie je v tejto výzve osamotený. Je súčasťou širšieho rámca, v ktorom svoju úlohu zohrávajú aj vysoké školy, štátne inštitúcie a samotní mladí ľudia so svojimi rozhodnutiami. Je preto na mieste, aby sa generačná výmena chápala ako spoločná zodpovednosť. Nie je to len problém jednej profesie alebo jedného podniku, ale obraz doby, v ktorej žijeme.
Vodárenský sektor je chrbticou verejného zdravia a života komunít. To je fakt, ktorý zostáva nezmenený bez ohľadu na generačné zmeny či technologický pokrok. Ak sa však podarí tieto zmeny uchopiť správne, môže sa zdanlivo hrozivá výzva zmeniť na príležitosť. Príležitosť prijať novú generáciu odborníkov, posilniť technologickú základňu a zároveň si udržať hodnoty, na ktorých vodárenské spoločnosti stoja už desaťročia.

Linda Šnajdárová
Ilustračné foto: shutterstock