Zasadnutie predsedníctva EurEau

V dňoch 17.–18. 10. 2024 sa konalo zasadnutie predsedníctva EurEau v Štok- holme, vo Švédsku. Mesto Štokholm sa rozkladá na štrnástich ostrovoch a je zo všetkých strán obkolesené vodou a to slanou morskou alebo aj sladkou jazernou. Na rokovaní sa zúčastnili zástupcovia členských krajín asociácie. Slovensko prvýkrát reprezentovala generálna sekretárka AVS, Ivana Mahríková. Účastníkov na rokovaní privítala primátorka Štokholmu, Karin Wanngärd, ktorá vo svojím príhovore zdôraznila podporu mesta pri rozvoji vodárenskej infraštruktúry a využívaní zelených technológií pri úprave vody a odvádzaní a čistení odpadových vôd. Švédsko je krajinou, ktorá vkladá veľké investície do ochrany životného prostredia a zachovania dobrého stavu vôd. Svedčí o tom aj skúsenosť zo Štokholmu, kde sú aj napriek jeho rozľahlosti povolené len dve miesta na vypúšťanie odpadových vôd.

Henrik Wingfors z Svensk Vatten prezentoval prítomným princípy vodného hospodárstva vo Švédsku. Uviedol, že ich krajiny sa čoraz viac dotýkajú klimatické zmeny, ktoré prinášajú prívalové dažde a následne obdobia sucha. Medzi priority asociácie patria aktivity na prispôsobenie sa sektoru ku klimatickým zmenám. Na vodárenskú infraštruktúru je pripojených viac ako 90% obyvateľov krajiny. Priemerná spotreba vody na obyvateľa je 140l/obyv./deň. Náklady na zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd sa pohybujú medzi 45-125€ na rodinu za mesiac. Vo Švédsku je 750 úpravní vôd a 1700 komunálnych ČOV. O spoľahlivú prevádzku týchto zariadení sa stará 6000 zamestnancov vodárenských spoločností. Henrik uviedol, že podobne ako v ostatných krajinách aj Švédsko zaostáva za potrebným tempom obnovy. V súčasnosti je identifikovaný investičný dlh vo výške jednej miliardy €. Pri počte obyvateľov 10,5 milióna ide o dlh 95 €/osobu na rozdiel od Slovenska, kde investičný dlh predstavuje až 1000 €/osobu. Dôvodom je nedostatočné pokrytie nákladov na obnovu v cenách, čo súvisí hlavne s komunálnou politikou, na ktorú je naviazané rozhodovanie v procese cenotvorby.

Následne prezident EurEau, Par Dalheilm, privítal nových zástupcov členských krajín v predsedníctve asociácie a to Finnur Beck z Islandu a Ivanu Mahríkovú, zástupkyňu Asociácie vodárenských spoločností. Prezident zároveň informoval prítomných o zložení nového Európskeho parlamentu, ktorý prešiel výraznými zmenami. Majoritné postavenie však naďalej má stredná koalícia v zložení EPP, S & D, Greens/EFA a Renew Europe s celkovým počtom 454 poslancov, čím smerovanie sektora vodného hospodárstva ostáva zachované. Odolnosť vodárenskej infraštruktúry sa explicitne dostala do stratégie Európskej komisie a medzi priority novej eurokomisárky pre životné prostredie Jessiky Roswall zo Švédska.

O aktivitách pracovných komisií EU1, EU2 a EU3 informovali ich predsedovia. K prioritám EU1 Pitná voda naďalej patrí PFAS, komisia sa zaoberá aj znovu využívaním vyčistenej odpadovej vody vo vodnom cykle a to napríklad pri dopĺňaní kapacity vodných zdrojov.
Komisia EU2 informovala o konečnom znení revidovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd. Finálne znenie bolo schválené Radou EU dňa 7. 11. 2024. Následne začne prebiehať proces transpozície smernice do národných legislatív členských štátov. Uvedený proces by mal byť ukončený do 20 mesiacov od schválenia finálnej verzie dokumentu.

Predseda komisie EU3, Ekonomické záležitosti, informoval o výsledkoch zberu dát, ktoré prebiehajú v trojročných cykloch. Uviedol, že komisia navrhuje skrátiť interval zberu dát na jeden rok a to z dôvodu neustálych zmien v sektore, či už je to dopĺňanie sledovaných parametrov alebo sprísňovanie limitov kontrolovaných parametrov.
Následne prezentovali členovia predsedníctva z Belgicka, Talianska a Slovenska základné princípy cenotvorby a cenovej regulácie na prevádzku a trvalú udržateľnosť vodárenskej infraštruktúry v ich krajinách. Alan Gillis z Belgicka uviedol, že priemerná cena za vodné a stočné vo výške 5,65 €/m3 nepokrýva potrebné náklady na obnovu a rozvoj, čím sa postupne zhoršuje kvalita vodárenských služieb. Prezentácia zástupcu talianskej asociácie znela oveľa optimistickejšie. Vďaka zmenám v cenovej regulácii v roku 2010 a hlavne každoročnej štátnej podpore vo výške až 1,2 mld. €/ročne vzrástla hodnota majetku vodárenských spoločností z 12,8 mld na 20 mld €. Uvedená štátna podpora bude trvať až do roku 2026 a jej cieľom je zlepšiť kvalitu vodárenských služieb a zabezpečiť požadovanú obnovu vodárenskej infraštruktúry. Uvedeným príkladom by sa mali inšpirovať aj slovenské štátne inštitúcie nakoľko, ako vo svojej prezentácii uviedla Ivana Mahríková, stav vodárenskej infraštruktúry na Slovensku je žalostný. Najvyšší kontrolný úrad identifikoval investičný dlh na obnovu 5, 5 mld. €, čo predstavuje 1000 €/obyvateľa.

Ďalším bodom rokovania bolo schválenie rozpočtu EurEau na rok 2025. Nakoľko predsedníctvo schválilo žiadosť o krátkodobé zníženie členského príspevku Slovenska, bolo nutné opätovne schváliť upravený rozpočet EurEau. Súčasťou rozpočtu je aj slávnostné podujatie k 50. výročiu EurEau, ktoré asociácia oslávi budúci rok v máji.

Ing. Ivana Mahríková, PhD., EUR ING., člen predsedníctva EurEau
Foto: archív Ing. Ivana Mahríková, PhD., EUR ING.