Mení sa rovnováhastará tisíce rokov

Môžete konkrétnejšie?

Ak sa roztápaním ľadovcov bude zo severu dostávať stále viac studenej vody smerom na juh, môže sa Golfský prúd v Atlantiku oslabiť, resp. nebude prúdiť až tak na sever ako doteraz, a teda sa zmení aj klíma v západnej Európe a cez ňu aj u nás. Ako pekný príklad si môžeme predstaviť tú skutočnosť, že New York a Madrid ležia na rovnakej rovnobežke, teda rovnako v smere sever-juh. Kým v New Yorku sú pravidelné zimy, snehové kalamity a mrazy, v Madride sneh ani nepoznajú a teploty tam neklesajú pod nulu. Aj toto je prejav teplého vzduchu, ktorý prúdi spolu s Golfským prúdom.

Ako by to mohlo poškodiť našu krajinu?

Tieto zmeny môžu pre Slovensko priniesť pokles zrážok, čo priamo ohrozí aj celý systém vodného hospodárstva na Slovensku. Prevažná väčšina zrážok, ktoré na Slovensku máme, sú pôvodom vodou z Atlantiku, ktorá prichádza spolu so západným prúdením vzduchu. A len si spomeňme na obrázky takmer prázdnej Liptovskej Mary či iných vodných nádrží na Slovensku, ktoré sme videli len nedávno. Nezabúdajme ani na dávne ale stále platné príslovie: Kde niet vody, niet života. Takže vidíme, že zmeny aj niekde ďaleko vo svete priamo ovplyvnia aj nás na Slovensku. Preto je topenie ľadovcov horúcou témou aj pre nás a naše vodohospodárstvo.

Obrovská masa

V súvislosti s roztápaním ľadovcov sa hovorí, že stúpa hladina svetového oceánu. Mohli by ste vysvetliť, čo vlastne znamená ten pojem svetový oceán?

Svetový oceán, to sú všetky moria a oceány, ktoré na planéte existujú. Je to obrovská masa vody, pokrýva viac ako 70 percent zemského povrchu a obsahuje zhruba 97 percent všetkej vody na Zemi. Okrem vody je to aj obrovská zásobáreň tepla. Voda sa síce ohrieva pomalšie ako pevnina, teplo však dokáže udržať dlhšie a oceán je tak najvýznamnejším termo-regulačným prvkom na planéte. Ak sa menia jeho vlastnosti, menia sa vlastnosti globálnej klímy. Oceán je aj domovom miliónov druhov organizmov. Opäť platí, že ak sa zmení ich počet, ich skladba, ovplyvní to celý ekosystém planéty!

Téma znie: chrániť ľadovce. Ako všelijako my na Slovensku to vieme a môžeme? Zrejme aj nevyšliapavaním ďalších a ďalších chodníkov cez trávniky či neparkovaním auta na tráve, keď o 30 metrov ďalej je poloprázdne parkovisko a nám sa to vidí príliš ďaleko.

Máte pravdu, pán redaktor, hoci sa to nezdá, ale každý z nás má svoj podiel na klimatickej zmene a teda aj na topení sa ľadovcov. Ak chceme hovoriť niekomu inému čo má alebo nemá robiť, musíme ísť príkladom a začať od seba. A počítajú sa aj maličkosti. Ak udržíme zdravú pôdu a zdravé porasty na nej, tak dokážeme zadržať viac vody v našej krajine!

Lebo?

Lebo najlepším opatrením proti klimatickej zmene okrem znižovania emisií skleníkovo aktívnych plynov je zadržať vodu tam, kam spadne vo forme zrážok. Výpar je energeticky veľmi náročný proces a ak sa voda vyparuje, energia sa spotrebuje naň a nepremení sa na teplo a takto zabraňujeme otepľovaniu svojho okolia. Takže moja rada znie: snažme sa čo najviac chrániť vodné zdroje, pôdu, vegetáciu, snažme sa nezastavať to, čo zastavať nemusíme a neničme si život okolo seba. Pri tejto príležitosti si dovolím pozvať čitateľov Vodárenských pohľadov a širokú verejnosť do nášho univerzitného envirocentra (v SPU Nitra), ktoré sa zameriava práve na tému voda v krajine a klimatické zmeny, kde si návštevníci môžu pozrieť ale i vyskúšať ako to v týchto procesoch funguje. Je to miesto vhodné pre individuálne návštevy, ale aj ako cieľ školských exkurzií.

(fur.)
Foto: Shutterstock