Zasadnutie valného zhromaždenia EurEau, Srbsko
8. mája 2014
Nová kanalizácia pre obyvateľov mesta Kolárovo
6. augusta 2024
Asociácia vodárenských spoločností
Tento rok má pre vodárenskú obec trochu slávnostnú príchuť. Na september chystá Asociácia vodárenských spoločností (AVS) jubilejnú oslavu 20. výročia jej vzniku. Aj v redakcii Vodárenských pohľadov pripravujeme špeciálne 3. vydanie, v ktorom si zaspomíname, porozprávame sa s osobami, ktoré sa na jej živote podieľajú, či ho kedysi pomohli formovať a pripijeme si na zdravie Asociácie. Samozrejme s pohárom Vodovodnej, ako inak😊.
Predtým Vám však chcem ponúknuť malú ochutnávku z osláv jubilea, v podobe krátkeho pohľadu do histórie a dvoch rozhovorov. Ale pekne poporiadku.
Zacúvajme späť o 20 rokov
Pri narodení AVS sa stali sudičkami odvážni zakladatelia: v tom čase generálny riaditeľ BVS, a.s. Ing. Daniel Gemeran (stal sa prvým predsedom Správnej rady Asociácie) a Ing. Stanislav Hreha, PhD., – vtedy generálny riaditeľ a predseda predstavenstva VVS, a.s. (zároveň prvý podpredseda Správnej rady AVS) a dnes prezident Asociácie.
Práve oni boli iniciátormi zasadnutia prípravného výboru (9. 1. 2004), ktorého činnosť bola uzavretá založením a následnou registráciou združenia Asociácia vodárenských spoločností.
Prvý snem konaný 12. februára 2004 v Bratislave bol termínom prijatia 7 vodárenských akciových spoločností za členov. Vstúpili teda do nej:
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, Západoslovenská vodárenská spoločnosť, Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, Trnavská vodárenská spoločnosť, KOMVAK – vodárne a kanalizácie mesta Komárno, Severoslovenská vodárenská spoločnosť a samozrejme Bratislavská vodárenská spoločnosť. Postupne vstupovali do radov združenia ďalšie vodárenské spoločnosti.
Dnes, po dvoch desaťročiach, má AVS pätnásť členov, z toho 13 riadnych a 2 mimoriadnych členov.
Šťastie praje pripraveným, no vízie si žiadajú odvahu
Ak som spomínala odvahu iniciátorov, mala by som vysvetliť detaily kontextu doby i vodárenstva…
Je 15 rokov po nežnej revolúcii. Ak ostaneme v neonatálnej a vývojovej metafore, demokracia má svoju prvú pubertu, trhové hospodárstvo sa učí chodiť, marketing už skúša sedieť, ale ešte má plienky, vodárenská infraštruktúra klope na dvere domovu dôchodcov…. V tomto nečase sa štátne podniky vodární a kanalizácií pripravujú ku transformácii na klasické obchodné spoločnosti, presnejšie, na akciové spoločnosti.
Systém doteraz štátnych podnikov bol podporený Zväzom zamestnávateľov vo vodnom hospodárstve.
Iniciátori prípravného výboru si uvedomovali stav a vedeli, že nastal čas na zásadné zmeny. Transformačná úprava vlastníckych vzťahov ku infraštruktúre vodovodných a kanalizačných sietí bola spúšťačom potreby riešenia iného, resp. nového profesionálneho zástupcu vodárenských spoločností. Bolo nutné vyriešiť komunikáciu akciových vodárenských spoločnosti v zmysle ochrany ich záujmov, profesijných i legislatívnych požiadaviek a umiestniť ju dôstojne do európskych kontúr vodárenstva.
Povedať, že vznikom Asociácie vodárenských spoločností došlo k významnému progresu vodárenstva na Slovensku, nebude vôbec nadnesené.
Je preto logické, že v tomto prológu k oslave sme o rozhovor poprosili dve spomínané osoby, zakladajúcich členov.
Rozhovor s Ing. Danielom Gemeranom
Skúste sa, pán Gemeran, vrátiť v pamäti o tých 20 rokov späť – ako hodnotíte dnes situáciu, v ktorej vznikala AVS?Asociácia vznikala v situácii, kedy vodárenský majetok, aj povinnosti s ním spojené, postupne preberali na celom území Slovenska ľudia poverení akcionármi vodárenských spoločností, teda mestami a obcami.
Prvý a poslednýkrát som sa vtedy zúčastnil pred Vianocami 2003 zasadnutia Zväzu zamestnávateľov vo vodnom hospodárstve, čo vtedy bolo združenie predstaviteľov zo štátnych podnikov…, čiže organizácií vytvorených i riadených štátom.
Program, organizácia i samotná atmosféra zasadnutia vyústili do môjho presvedčenia, že vodárenské spoločnosti ako novovzniknuté subjekty predurčené na svoju činnosť v nových podmienkach, nemôžu ostať súčasťou tohto zväzu. Bolo mi jasné, že treba v súlade s úlohami našich akcionárov – miest a obcí, kreovať inú organizačnú základňu – asociáciu vrcholových predstaviteľov novovznikajúcich vodárenských spoločností.
Preto už začiatkom roku 2004 sme najprv iba dvaja, s pánom Hrehom, založili Asociáciu vodárenských spoločností. A tá sa postupne formovala ďalej…
Ako ste vnímali jej začiatky, ako dokázala vyjsť v ústrety potrebám členských VS resp. akcioviek? Nové akciovky boli predsa len ekonomicky, geograficky i kvantitatívne iné.
Ako každý začiatok, aj ten náš nebol jednoduchý. Veľa organizácií, ešte viac akcionárov, problémov i názorov ako čo riešiť… Ale pomaly sme sa s tým vyrovnali, každá vodárenská spoločnosť v iných, vlastných podmienkach a svojím spôsobom, rok po roku. Myslím, že sme prechod zo štátnych podnikov na akciové zvládli.
V úvode fungovania Asociácie ste boli dosť dlho v jej vedení, ako tie roky vnímate? Čo bolo pre Vás najťažšie?
Áno, keď mi kolegovia v Asociácii na zasadnutí Správnej rady navrhli (myslím, že to bol pán Hreha), aby som sa stal jej predsedom (aby som si zjedol, čo som si navaril😊), nemohol som to v tej situácii odmietnuť. Súhlasil som, ale s tým, že sa vo vedení Asociácie budeme striedať.
Bolo toho veľa, veľmi veľa na jednu osobu… A aj preto sme založili Kanceláriu asociácie. Jej prvým vedúcim, resp. kancelárom sa stal pán Alexander Nagy, ktorý disponoval obsiahlymi skúsenosťami z vodárenstva na Slovensku. Aj týmto by som mu rád za jeho “pioniersku“ prácu poďakoval.
Ak by sa písal rok 2004 dnes a mali by ste vtedy dnešné skúsenosti, aké iné kroky by ste urobili?
Predsedom Správnej rady AVS som bol iba do roku 2011. Jej vývoj po tomto roku už vnímam iba sprostredkovane, na diaľku. Ináč, väčší dôraz by som kládol na spoluprácu so štátnymi orgánmi, ktoré činnosť vodárenských spoločností svojimi kompetenciami bezprostredne ovplyvňujú. Najmä s Ministerstvom životného prostredia SR a Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Samostatnou otázkou je pre AVS fenomén ceny vody…
Áno, cena vody na Slovensku je veľkým problémom a tým, že sa tento problém dlhodobo nerieši a odkladá, jeho dôsledky začnú ohrozovať ľudí a ich zásobovanie pitnou vodou a aj odkanalizovanie. Napriek tomu, že ÚRSO je nepolitická, nezávislá organizácia, ktorá pri regulácii využíva iba ekonomické údaje, v realite je to iné. Podlieha tlakom tej ktorej vlády alebo strany v zmysle riešenia sociálnych problémov, čo rozhodne nie je jej úlohou.
Stačí si porovnať cenu vody a jej vývoj za roky samostatnej existencie Slovenskej a Českej republiky.
Skúste, pán Gemeran, ešte na záver pás slov k AVS, čo by ste jej popriali alebo odporúčali?
Myslím, že Asociácia má už svoje „detské roky“ za sebou. Je etablovanou vodárenskou organizáciou s medzinárodným pôsobením a uznaním. Je na nej, ako demokraticky pôsobiaca organizácia zhodnotí svoje doterajšie pôsobenie, ako naplánuje svoju ďalšiu činnosť, aké v nej navrhne zmeny… A ja, ako jeden z jej zakladajúcich členov, by som jej rád do ďalších rokov poprial mnoho odvahy a vynaliezavosti.
